|
PAVOL KOMÁR: Niekedy si ani neuvedomíme, aká jemná hranica je medzi životom a smrťou. Ako rýchlo a ľahko možno prísť o to najcennejšie. A aké nevýslovne ťažké je vyrovnať sa so stratou najbližšieho človeka, plného síl i túžob v najlepších rokoch. Prázdne miesto pri stole je nemý otáznik nad nevyspytateľným osudom. A keď ostane prázdna celá šatňa a z hokejok sa stane alej krížov na poslednej ceste, bolí to nesmierne.
|
|